Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane.

Autor: Obec Spišský Hrhov | 7.5.2014 o 14:17 | Karma článku: 7,87 | Prečítané:  721x

Raz ma vzal môj priateľ na výlet do malej horskej dedinky, že vraj uvidím nefalšovanú ľudovú kultúru, akú hádam nemajú už nikde na svete.  Bol som nadšený predstavou živého ľudového obyčaja počas fašiangov a tak som neváhal.

Vstúpili sme do kultúrneho domu (asi sme však netrafili optimálny čas), kde naplno revala nevkusná, baterková, reprodukovaná hudba, na dlhom stole v sále, s hlavami poukladanými vedľa seba ako melóny na tržnici, spalo zo desať mládencov. Inak tam nebolo ani živej duše. Nad stolom visel zo stropu červený transparent s nápisom „Dedičstvo otcov zachovaj nám pane“... úžasne som sa na tom zabával. Dnes mi až tak do smiechu nie je, ak sa pozriem okolo seba a hľadám, čo nám to z toho dedičstva vlastne zostalo. (Teda snáď okrem bezodného konzumu pálenky, ak je možnosť.)

Kedysi, keď sme v Spišskom Hrhove začali vyrábať drevené plastiky a osadzovať ich po obci, jeden kolega poslanec namietal, že robíme z dediny skanzen na miesto toho, aby sme boli modernou obcou. Neviem naisto, ale v mojom ponímaní nemusí byť rozkol medzi moderným a tým čo sme zdedili po predkoch. Napokon, ani módny asi zákonite nemusí byť moderný... Je veľa dobrého, krásneho a hodnotného, čo nám predkovia zanechali a pre nás to akosi rýchlo stráca hodnotu a opodstatnenie. Zanechali nám polia na ktorých rástla potrava, ktoré sme zastavali domami a bazénmi. Potrava nám rastie v supermarketoch. Zanechali nám kvetinové záhony a zeleninové záhradky, na mieste ktorých máme dnes vysypaný ozdobný štrk a na miestach kde sme ako deti mohli odtrhnúť jabĺčko alebo egreš, dnes rastie ozdobný ker, ktorý je ozdobou vari len encyklopédie náletových rastlín. Vybudovali sme domy, trávniky, ozdobné prvky dvorov a zlikvidovali hnojiská, aby nám nič nesmrdelo. A aj napriek tomu že sme si kúpili nový gril a záhradný nábytok, sme zostali sami. Ešteže máme facebook a mobil s najnovšou aplikáciou, to aby sme mohli lepšie komunikovať, tvoriť a využívať sociálne siete.

Možno som v hlbokom omyle ale zdá sa mi, že najväčšie dedičstvo ktoré sme paradoxne zahodili ako najviac prebytočné, je pospolitosť. Dar a schopnosť byť a žiť medzi ľuďmi. Stretávať sa, komunikovať, spoločne plakať, tešiť sa, pomáhať si, poznať sa... skrátka tvoriť spoločenstvo. So spoločenstvom úzko súvisí oslavovanie. Naši predkovia stále niečo slávili, každú chvíľu si vytvorili priestor pre pozastavenie sa a zvolanie „sláva“ tejto chvíli, sviatku, možnosti, pamiatke... to preto, lebo žili spolu a spolu zdieľali. My dnes už neoslavujeme. Zo slávenia Vianoc nám zostali „obrady“ nakupovania a prejedania a darčekov pod stromčekom, z osláv narodenín (v lepšom prípade) zostalo poslanie sms – ky, z odpustovej slávnosti (ojedinele) povinné prijatie príbuzných na kávu a zákusok kúpený v akcii obchodného centra. Veľkonočná oblievačka je pre nás „trápny a primitívny zvyk“, ktorý sme nahradili pozeraním nášho obľúbeného televízneho kanála, alebo rodinnou návštevou zábavného shopping centra.

Roky sme sa v Spišskom Hrhove snažili o tvorbu pospolitosti. Spolu sme vyrezávali sochy, spolu tvorili stratégie rozvoja, spolu sa stretávali na „čaji o piatej“ a iných aktivitách v dielni, spolu vyvádzali na festivale „čudoch a zabaviskoch“. Myslím, že toto tvorí najsilnejší potenciál tejto obce. Treba ho však rozvíjať, starať sa o neho ako o vzácny dar a zveľaďovať ho. Nečakať, že starosta urobí, poslanci zorganizujú, niekto vymyslí ... Každý z nás sme povinní vložiť hoci ten najmenší vklad do banky spoločenstva, aby nám úroky pekne rástli a my sme mohli ďalej odovzdať deťom hodnotné úspory. Za to že sme na nekonečných obilných lánoch postavili domy a v nich sa zatvorili sami pre seba, svoj počítač a televízor, splaťme a zveľaďme dedičstvo predkov tým, že tie telky vypneme, z tých domov vylezieme, že namiesto sledovania nevkusných a bezduchých „show“ sadneme spolu na lavičky, alebo len tak v hlúčiku postojíme pred kostolom či krčmou a budeme hútať, ako by sme to naše spoločenstvo zveľaďovali, ako by sme sa mohli všetci stretnúť, čo spolu urobiť, ako sa potešiť, komu spoločne pomôcť. Gril pre vybraných hostí u nás na dvore je fajn. Ale viete ako chutí guláš na ihrisku alebo v parku počas majálesu, dedinského športového turnaja, alebo len „takého obyčajného“ stretnutia poľovníkov, hasičov, futbalistov.... kde je vítaný každý? Neviete? Skúste vymyslieť a zorganizovať a uvidíte ako vám tá pospolitosť okorenená gulášom, osolená pivom a kofolou, zapravená všeľudovým spevom a prihriata spomienkami zachutí. Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane – Dobrú chuť.

 

Autor: Michal Smetanka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?