Obec Spišský Hrhov
Rómovia si idú sami stavať domy.
Pekne to znie. Myšlienka vynikajúca . Avšak nebude to fungovať.
Pekne to znie. Myšlienka vynikajúca . Avšak nebude to fungovať.
Ďalší rok je za nami. Uvedomujúc si, že sme starší, že čas plynie rýchlosťou vyššou asi ako rýchlosť svetla.
Dedina - jedna veľká rodina. Úprimne? Nemyslím si to. Áno, pravdou je, že táto formulka koluje v našich mysliach a podvedomí vlastne stále.
Sladký východ... Tretí deň trávim v hlavnom meste Slovenska, no musím priznať, že pokoj v našej malebnej dedinke mi chýba.
Zbožňujem ten čas, keď náš Hrhov ovládne ošiaľ. Čas, keď každý rozpráva o všeličom možnom, ale v podstate o tom istom.
Kto a kedy zvolá: Kráľ je nahý Čo nám bráni, aby sme zaviedli logické, zároveň však ľudské pravidlá, aby sme nezamestnaných na podpore ešte viac nedegradovali, ale pomohli im. Dávam Vám teda na známosť. Keď nie je odvaha zrušiť neefektívne aktivačné práce, čo neprinášajú osoh nikomu (teda, aby sme boli spravodliví, tak zlepšujú čistotu obcí), je potrebné zaviesť jednu úplne normálnu vec.
Vždy som podporil každú aktivitu s ktorou ma ktokoľvek oslovil. Tých nápadov a aktivít s ktorými sa ľudia zastavia nie je zase až tak veľa.
Včera som zorganizoval slávnostný obedík. Treba oslavovať vždy, keď je čo. Tešiť sa aj z maličkostí. Veď z maličkostí sa skladá život. A z malých úspechov sa skladá veľký. A treba si uvedomovať a prežívať a vytešovať sa, hlavne keď ideme po ceste za úspechom. Samotný úspech je už len vrcholná emócia, čo raz-dva pominie.
Peter má štyri malé deti. Manželka ochorela na rakovinu. Pracoval v zahraničí. Prácu musel nechať. Postarať sa o rodinu, voziť ženu na chemoterapiu, zdieľať s ňou jej bolesť. Šikovný človek. Bieda ho naučila robiť všetko a všetko čo robil robil dobre. No v obci nebolo žiadnej roboty a tak sa musel naučiť žiť z dávok.
Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z Rumunska. Ešte predtým mi viacero známych dávalo otázky typu „a to sa nebojíš?“, „to nemôžeš ísť do nejakej kultúrnejšej krajiny“ a pod. Len som sa pousmieval, do Rumunska chodím pomerne často a veľmi rád.
S priateľom Ferkom sme stáli na rohu rušnej ulice obrovského hlavného mesta v Indii, v nepredstaviteľnej tlačenici sa pohybovali ľudia – na motorkách, bicykloch, osobných i nákladných autách, rikšiach, tuktukoch, s káričkami a vozíkmi, no a samozrejeme pešo. Neprehľadný dav bol zahustený slonmi, kravami, psami... každý niekam šiel a dav sa hýbal doslova vo všetkých smeroch. My sme len tak stáli a s úžasom pozorovali. Nato Ferko povedal: Aha. Oni tu nemajú žiadne pravidlá a funguje im to. U nás máme pravidiel tisíce, na každé pravidlo ďalšie desiatky. A nefunguje nám to.
Raz ma vzal môj priateľ na výlet do malej horskej dedinky, že vraj uvidím nefalšovanú ľudovú kultúru, akú hádam nemajú už nikde na svete. Bol som nadšený predstavou živého ľudového obyčaja počas fašiangov a tak som neváhal.
V našej obci sa každý mesiac sa snažíme urobiť nejaký malý architektonický prvok, ktorý by Spišský Hrhov aspoň trošku skrášlil, vypeknil.
Ako je možné, že kandidáti SMERU výrazne bodovali vo VÚC-karskych voľbách a len pár mesiacov na to tí istí voliči podporili KISKU. A ten kandidáta SMERU doslova prevalcoval!!! O našej obci sa veľa píše, avšak novinári iba kĺžu po povrchu, kým podstata je niekde hlbšie. Prispievať bude celá dedina. Tak sme tu, aby bola realita premietaná našimi očami. Chystáme sa na témy...
Neúctivý politický amaterizmus, kontra úctyhodná gastronomická profesionalita. Kamarát mi predvčerom preposlal video z youtube o politickom kabarete Richarda Sulíka, ktorý je smerovaný k voľbám do europarlamentu. Teda asi. To som sa len popri tom letmo dočítal. Ale asi som nepochopil, čo sa odo mňa očakávalo, aby som pochopil.
Čo to vlastne potrebujeme? Len tak krútim hlavou a nechápem... „nič sa neoplatí, nič sa nedá, to je problém...“ už mi to dosť lezie na nervy. Spiš (a Slovensko všeobecne) považujem za Bohom bohato obdarený región, ktorý žil a prosperoval hádam už od stvorenia sveta. Podmienky tvrdé, no pracovití a zomknutí ľudia. V ťažkých podmienkach stredoveku, vojen, epidémií... stále živý a prosperujúci. Dnes sa cítime akoby sme boli na konci civilizácie i sveta. A ja stále nerozumiem prečo. Obzvlášť, ak sa idem pozrieť niekam do sveta (a nie je to práve svet západnej Európy).